K týmto riadkom ma inšpirovala moja sesternica. To dievča som mala vždy veľmi rada. Hovorím najmä o našich detských rokoch, kedy sme spolu trávili každú voľnú chvíľku a hlavne celé letné prázdniny. Roky plynuli, my sme rástli, nejakú dobu sme sa nevideli a potom opäť stretli. Dohodli sme si stretko na káve v meste. Prišla som trochu skôr, sedela a čakala. Zrazu ku môjmu stolíku prišla slečna na vysočizných podpätkoch, v mini, ale naozaj mini, sukni, obrovským výstrihom a neprehliadnuteľným mejkapom. Prisámbohu, nespoznala som ju. Bola to samozrejme moja sesternica. Ja som si ju ale pamätala inak. Bola vždy veľmi pekná, štíhla, elegantná, no toto bolo príliš.
Po takej hodinke som začala byť unavená. Moja sesternica, ktorá vždy túžila vyštudovať vysokú školu a byť lekárkou, mi rozprávala o módnych trendoch, prekladala to tipmi na najlepší mejkap a sem tam spomenula nejakého zámožného staršieho pána, ktorý ju pozval tam a onam. Bola som v šoku. Keď sme sa rozišli, tak som uvažovala nad tým celým. Uvedomila som si, že vo svojom okolí, mám vlastne dosť veľa takýchto slečien. To ma priviedlo k ďalšej myšlienke. 
Prečo z inteligentných, milých a pekných dievčat, vyrastú takéto… indivíduá? Je to naozaj preto, že bábiky Barbie predstavujú symbol krásy a dievčatá chcú vyzerať presne takto? Je to preto, že sme my ženy, naozaj podceňované a vnímané ako „iba“ ženy? Alebo je problém niekde inde? Nikdy som nebola zástanca feministiek. Skôr by som povedala, že ich nemusím. Chlap je chlap a žena, žena. Každý máme svoje úlohy a podľa mňa je to normálne. Žena nemá ísť bojovať do vojny a muž nemá rodiť deti. Príroda to tak zriadila a hotovo. Aj napriek tomu si myslím, že by sa nad sebou mali dievčatá trošku zamyslieť. Krása je nepochybne plusom. Otvorí vám veľa dverí a možností, no nemala by byť všetkým, čo máte svetu ponúknuť.
Podobné príspevky
