Blížia sa narodeniny a moje dieťa si veľmi želá korytnačku – už niekoľko mesiacov. Rozbieha sa teda špeciálna akcia s názvom Asi ma porazí. Kto by to bol povedal, že korytnačka bude tak náročné zvieratko. U nás máme hotovú zoo a nikdy nám to nevadilo. Zvieratká sú členmi rodiny a my ich doslova zbožňujeme. Vždy sme mali k zvieratkám blízko. Možno aj preto, lebo sme vyrastali v prostredí obklopenom zvieratkami z farmy a domáceho chovu. Chceme aby naši zvierací kamoši mali všetko potrebné a aby boli dlho zdraví a spokojný. Práve preto si pred príchodom nového člena bandy všetko riadne naštudujem a pripravím.
Rovnako to bolo aj vtedy, keď dcéra spomenula korytnačku. Podmienky boli jasné, zviera musí byť primárne v dome a … nesmie smrdieť. Keďže sme už vodné korytnačky ako deti mali viem ako smrdí špinavá voda korytnačiek. Rovnako si uvedomujem, že dcéra bude mať aj obdobie ľahkej ignorácie, kedy budem musieť korytnačke suplovať jej starostlivosť. Je to predsa ešte dieťa, zodpovedné ale stále dieťa. Bolo teda na mne aby som jej pomáhala. Máme doma štyri veľké akváriá. Ďalšie čistenie vody som teda razantne zamietla už v zárodku.
Bude to teda korytnačka suchozemská. To som si ale navarila. Po prečítaní všetkých dôležitých informácii sa mi zatočila hlava. Po kúpe korytnačky sme teda preposielali všetky potrebné informácie na životné prostredie- to fakt vážne! Zaobstarali sme terárium, špeciálne lampy, tri druhy substrátu, sépiové kosti, bazéniky a misky na jedlo. Všelijaké bunkre na skrývanie a zábavu. Keď prišiel deň D a korytnačí fešák sa začal obzerať v novom domove, bola som veľmi šťastná, rovnako ako dcéra. Je teda pravdou ako sa hovorí: Suchozemská korytnačka je náročné zviera. Chovali sme kadečo – od rybičiek cez morčatá, zajace až po kone a dobytok ale korytnačku ešte nie. Stále sa teda učíme a sledujeme so záujmom ako rastie a robí si svoje kúsky.
