Tieto domestikované malé šelmy, tvoria poddruh mačky divej. Prispôsobujú sa spoločnosti ľudí už niekoľko tisícročí. Boli neodmysliteľnou súčasťou egyptskej kultúry, kde sú mnoho krát považované za vyššie bytie, ba dokonca občas predstavovali aj bohov. Boli uctievané, a považované za sväté. V Európe sa naopak mačka, považovala len za skvelého lovca potkanov a myší. V dnešnej dobe, sa jej mnoho ľudí prieči. Možno je to spôsobené faktom, že sú mačky príliš produktívne čo sa týka potomstva. Taktiež sú považované za prenášače veľmi nebezpečnej choroby- toxoplazmózy, a parazitov, nehovoriac o veľmi často klamlivých myšlienok ohľadom ich povahy.
Niekoľko miliónov rokov dozadu, sa z plazov začali vyvíjať rôzne poddruhy, zväčša mäsožravé. Predchodcovia dnešných mačiek sa v tej dobe vyskytovali prevažne vo veľkosti lasice, no existovali aj vo veľkosti vlka. Stále však nehovoríme o mačkovitej šelme. Tie sa začali vyvíjať o pár rokov neskôr, a už v ďalšom období, sa podobali dnešným mačkám.
Stavba mačky je charakteristická dlhým telom, krátkymi nohami, krkom a prevažne širokou, no zároveň krátkou hlavou. Je predátorom, o čom napovedajú aj jej predispozície tela. Má o 21 stavcov viac ako človek, jej telo je pevné sily. Umožňuje jej teda rýchly beh a dokonalú výšku skoku.
Vek mačky sa líši od plemena, pohlavia a spôsobu života. Mačky žijúce vonku, sa zvyčajne dožívajú 7 rokov, je to taktiež spôsobené tým, že nie sú vykastrované. Naopak mačky žijúce v dome, sa dožívajú šťastných 15 a viac rokov.
Najviac diskutovanou témou ohľadom mačiek, je ich povaha. Tak ako aj u ľudí, aj pri mačkách je komplikované posúdiť povahu, záleží totiž od jedinca. Jedno je ale isté, nie je to samotársky tvor. Pre svoj šťastný život a zdravie potrebuje spoločnosť, či už iných zvierat alebo ľudí. Ani mačky žijúce vonku, nie sú opustené.
Na to aby mohla mačka jestvovať v spoločenskom svete, potrebuje komunikovať. Mačky komunikujú pomocou postoja tela, vibrácii hlasiviek, zvukov a mimikou. Je potrebné si uvedomiť, že mačky sú úplne odlišné od psov. Ich vrtenie chvosta neznamená šťastie, ale nervozitu, či agresivitu. Je to zvyčajne sprevádzané aj naježenými fúzmi, stuhnutým postojom a ušami pritisnutými blízko pri hlave. Naopak šťastná mačka má chvost vysoko zdvihnutý, a jej uši sú nastražené. Je teda veľmi dôležité pochopiť schému správania, a správneho komunikovania.
