Niekedy neviem, kde mi veru hlava stojí. Sú dni, keď musím riešiť množstvo problémov v práci a ako na zlosť sa vtedy nakopia aj doma.
Riešenie technických pracovných vecí je najjednoduchšie. Aj keď sa to nezdá, pri správnom posúdení problému a pri jeho rozdelení na čiastkové problémy, si viem následne dobre zorganizovať program.
- Od jednoduchého k zložitému, od malého k veľkému.
Túto vetu nám voľakedy vtĺkali na technike do hlavy. Až rokmi som plnila ocenila jej veľkú logiku a význam. Aj svojim podriadeným vždy kladiem na srdce, že problém musia vedieť rozmeniť na drobné a iba tak ho budú vedieť vyriešiť. Metódou postupných krokov. Vždy trvám na tom, že je potrebné riešiť príčinu, nie iba hasiť dôsledok.
Inak sa človek dostane do začarovaného kruhu, kde sa viaže jeden problém na druhý. Je to ako s opravou strechy.
- Zateká ? Pošlete ju niekoho zaplátať. Voda je ale beťár. Nepreniká do nižších vrstiev tam, kde si my myslíme a kde zdanlivo poškodenú časť opravujeme. Možno si našla cestičku z úplne iného konca strechy. A tak naše plátanie strechy predstavuje nezmyselný cyklus. Záplata na záplatu. V konečnom dôsledku- prerobíme. Ak zoberieme mzdy pracovníkov, materiál, natieračské práce súvisiace s vnútornou „vyspravkou“, ktoré tak či tak budú zákonite viesť k posúdeniu stavu strechy odborníkom- prerobíme. Stojí nás to kopec času, energie a sústavného riešenia jediného problému. Ak si na začiatku zavoláme odborníka- vyriešime odborne problém raz a navždy.
Rovnaké to je aj s riešením súkromných problémov. Nečakajme, pokiaľ nás zavalia, ale riešme problémy hneď. Neodkladajme ich riešenie na neskôr. Zvlášť pri výchove detí je dôležité, aby sme dennodenne vyhodnotili správne situáciu a nič nepodcenili. Málokedy tu totiž máme ešte možnosť opravy a ak ich o naše deti ide predsa o veľmi veľa.
